Vitajte na mojom blogu !!!

(4) Úryvok z kapitoly - 4. Pozor na žraloky!

15. june 2012 at 8:54 | Mia Maite |  Úryvky z knihy Vlny
Úryvok zo štvrtej kapitoly: Pozor na žraloky!
Autor: Mia Maite

Tak tu je ďaľší úryvok z knihy. Je zo štvrtej kapitoly, kde Elle a Emme hrozí, že ich napadnú žraloci a Leah im príde na pomoc. Chcete vedieť, ako to dopadne? Čítajte!!! (klikni na whole article)



Vyšla som z kúpeľne a obliekla si biele plávky (lebo ešte som bola v pyžame) a okolo pása si zaviazala bielu šatku. Jasné, nejdem plávať, ale keď som ráno bola na balkóne, bolo mi fakt teplo. Je tam strašné teplo a práve preto som si obliekla plávky. Obula som si biele (už zasa bielu vec) žabky. Vyšla som z izby a zviezla som sa dolu výťahom. Potom som vyšla aj z hotela a prišla na pláž. Po piesku sa mi v žabkách chodilo zle, tak som si ich vyzula a niesla v ruke. Piesok bol teplý od slnka, ale veľmi nepálil. Keď som sa prechádzala, rozmýšľala som nad mnohými vecami a veľmi som si nevšímala kadiaľ kráčam. Až som sa odrazu ocitla na drevenom móle, kde skoro nikto nebol. Prišla som na koniec móla a odrazu som mala víziu. Boli v nej Ella s Emmou, ako plávajú blízko ostrova Pangea a keď zašli za ostrov, zbadala som dva žraloky. Boli to veľké žraloky, ktoré mierili k nim. Baby sa vynorili a keď sa k nim žraloky priblížili, ešte stále si ich nevšimli. Až keď začali okolo nich krúžiť. V tom bol koniec mojej vízie. Vo víziach viem, kedy sa naplnia a toto sa stane o jednu minútu. Och nie. Čo budem robiť? Ako ich mám varovať? Jedine ak by... Nie, nie. Ja tam nepôjdem. Trochu sa bojím.
"Leah, od kedy sa bojíš vody?" spýtala som sa sama seba a v momente som si aj odpovedala: "Asi od vtedy, čo som morská panna," povedala som nahlas. "Tak fajn. Teraz nie je čas na rozmýšľanie, či za nimi pôjdem, alebo nie. Moje kamošky sú v nebezpečenstve a ja ich musím zachrániť." Tak som spravila bleskové rozhodnutie a skočila som do vody a o chvíľu som mala plutvu. Všade naokolo mňa boli malinké bublinky, ktoré sa tam objavili po tom, čo som sa premenila.

Začala som mávať okolo seba rukami, aby som sa dostala na hladinu, lebo tá plutva bola neuveriteľne ťažká a ešte som s ňou nevedela dobre plávať, takže som sa tam musela nejako dostať rukami, ale vtom som si spomenula, čo baby vraveli. Vedia dýchať pod vodou. Prestala som sa oháňať rukami. Skúsila som si spomenúť, ako som plávala vo svojom sne, aby som to mohla napodobniť. Čo? Chcem napodobniť sama seba? To nie, to sa nedá. Napodobniť môžem jedine morské panny z filmov a rozprávok. Tak som teda natiahla ruky pred seba a začala plávať. Baby mali pravdu. Je to absolútne úžasné. Krásny pocit. Dno mora vyzeralo presne ako v mojom sne (rybky, morské riasy, balvany...). Príliš krásne na to, aby sa to dalo opísať. Usmiala som sa. Ale ako sa k babám dostanem tak rýchlo? Vraj morské panny dokážu plávať neuveriteľnou rýchlosťou. Sa mi zdá, že to bolo aj v mojom sne. Alebo nie? Už si to presne nepamätám. Dlho sa mi ten sen nesníval, takže nwm. Tak som to teda skúsila. Šlo to. Plávala som obrovskou rýchlosťou a za mnou ostával len prúd rozvírených bubliniek. Ani som sa nenazdala a o niekoľko sekúnd som bola pri Pangei. Zastavila som, aby som mohla porozmýšľať, kadiaľ (či doľava, alebo doprava) tam pôjdem. Poobzerala som sa okolo seba. A vybrala som sa na ľavú stranu, aby som mohla oboplávať ostrov. Žraloky zaútočia o pätnásť sekúnd. Och. Ale ako sa s tým vysporiadame? Napriek našej rýchlosti, utiecť nestihneme. Zbadala som baby. Boli ešte pod vodou a práve chceli vyplávať na hladinu. Emma si ma všimla, usmiala sa a zamierila smerom ku mne, ale ja som uvidela, že sa k nám už blížia žraloky. Rýchlo som k Emme priplávala, chytila som ju za zápästie a vytiahla nad hladinu. Vynorila sa aj Ella.
"Au. To bolelo," sťažovala sa Emm. "Konečne si sa vyhrabalo von, decko. Hurá, potlesk. Vidíš? Že to nie je až..."
"Emma, prestaň!" okríkla som ju a potom dodala: "Som tu preto, že som mala víziu. Boli ste v nej vy a dva žraloky, ktoré sa na vás chystali zaútočiť."
"Hahaha..." rehotala sa Emma.
"Neveríš mi?" spýtala som sa jej.
"Leah, veď v tejto oblasti žraloky nikdy neboli. Zbláznila si sa? Bývam tu, od kedy som sa narodila. Viem o tomto mieste viac ako ty. Žiadne žraloky nám nehrozia," povedala Emma so smiechom.
"Stará mama mi povedala, že vízie neklamú," povedala som. "Okey, Emma. Keďže si mi neverila a nechcela odtiaľto hneď vypadnúť... Ja viem, kedy sa moje vízie naplnia a bude to... teraz." Len čo som to dopovedala, začali okolo nás krúžiť žraloky.
"To snáď nie!" vyhŕkla Emma. "Mám na žraloky alergiu. Samozrejme, že to nemyslím doslovne."
"Ja som ti to vravela, že sem prídu. No ty si mi neverila. Emm, to že tu žraloky nikdy neboli neznamená, že sem nemôžu prísť teraz. Rovnako, ako neznamená, že keď niekto nikdy nebol na kolotočoch, že tam nemôže raz ísť," povedala som. Ja viem. Je blbé prirovnávať žraloky ku kolotočom. No je to prvá vec, čo ma napadla.
"Došľaka! Stále sa ku nám približujú. Ten ich prekliaty kruh sa zmenšuje," hnevala sa Ella.
"Tie žraloky sú teda poriadne je..." povedala Emma.
"Emma, kroť sa. Prestaň nadávať. Okey?" prerušila som ju, lebo som mala veľmi krátku víziu o tom, že to ide povedať, tak som ju zastavila skôr, než k tomu došlo.
"Ops. Zabudla som, že ty nadávky nemusíš," poznamenala Emma. "Ako si vlastne zistila, že to poviem?" Chvíľu na mňa nechápavo hľadela a potom jej to doplo, "Ahá. Tvoja schopnosť vidieť budúcnosť. Zabudla som," dohovorila Emma a ja som sa pozrela na žraloky. Boli fakt blízko. Ach, čo teraz? Všetko sa skončí. Je koniec všetkého, čo som zažila. Je koniec Leah Silverovej. Už viac žiť nebudem, ak v momente nevymyslím plán, ako sa odtiaľto dostať!
"Emmina schopnosť!" vyhŕkla odrazu Ella.
"Čože?" povedala som s Emmou naraz.
"Emma," Ella sa pozrela na Emmu, "máš schopnosť zohrievať vodu. Keď ju použiješ, tak sa vo vode vytvorí množstvo malých bubliniek, cez ktoré nie je nič vidno," poznamenala Ell.
"A čo tým chceš povedať?" čudovala sa Emma.
"Ak ju použiješ, žraloky nás už nebudú vidieť. Vlastne ich tým odstrašíš," vysvetľovala Ella.
"Nemohlo ťa to napadnúť, keď pri nás ešte neboli tak blízko?" spýtala sa Emma. Sú pri nás ešte bližšie. Dočerta!
"Emma, tak ju použi," povedala som rýchlo.
"Rozumnejšie by bolo, keby sme sa najskôr posunuli trochu viac pod vodu," odsekla Emma.
"Okey," hlesli sme ja aj Ella a potom sme sa ponorili. Emma vystrela ruku pred seba a použila svoju schopnosť. Ruku presúvala okolo nás. Žraloky sa po chvíli otočili a plávali od nás preč. Oboplávali sme ostrov, vplávali do mesačného jazierka a opreli sa o jeho breh.
"Normálne som myslela, že zo mňa bude obed," argumentovala Ella.
"Mala som podobný pocit," hlesla som.
"Ale no tak. Nebolo to až také zlé," skonštatovala Emma.
"Emma, neklam. Videla som, ako sa bojíš. Bolo to vidieť na kilometre ďaleko. Tak nevrav, že si sa vôbec nebála," povedala Ella.
"Dobre, okey, bála som sa. Trochu," priznala sa Emma.
"Trochu?" spýtala sa jej Ella.
"Tak veľmi. Len ma už prosím ťa prestaň sekírovať," hnevala sa Emma.
"Ja ťa nesekírujem," bránila sa Ella.
"Haha. Baby, vás je sranda počúvať. Tie vaše hádky kvôli ničomu, heh," zasmiala som sa.

<----- predošlý úryvok -----



 

2 people judged this article.

Poll

Kúpil/a by si si moju knihu?

Áno
Možno
Neviem
Nie

Comments

1 anonym232 anonym232 | 10. december 2012 at 19:27 | React

ahoj celkom dobré až na opakované veci napr. bolo mi fakt teplo. Je tam strašné teplo

2 niks niks | 14. september 2014 at 23:01 | React

Och je to vsetko super milujem citat a viem ocenit dobru knihu  velmi by som chcela precitat celu knihu lebo ma to velmi zaujalo

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement